DOBRO „BEZ NÁMAHY“

            Jezuita Anthony de Mello hovorí, že dobrý skutok je vtedy najlepší, keď človek ani nevie, že koná dobro. Keď dobrota vychádza zo srdca a človeku je tak prirodzená, že mu ani nepríde na um. Lebo dobré skutky, ktorých sme si vedomí, sa ľahko môžu zvrhnúť na samoľúbosť.
            Už ste sa niekedy pristavili, aby ste z cesty pred sebou zodvihli kameň, sklo alebo klinec, aby si niekto neublížil? Pritom nečakáte, že by ste toho, pre koho ste to urobili, spoznali. Ani nepomyslíte na to, že by ste za svoj skutok mali dostať nejakú odmenu či pochvalu. Robíte to jednoducho zo základného osobného postoja voči druhému. Už ste sa niekedy pokúšali ukázať cestu cudzincovi iba preto, lebo ste mu chceli pomôcť, hoci viete, že už ho nikdy nestretnete? Pri takýchto a mnohých iných príležitostiach sa láska v našom živote zviditeľňuje a hovorí o tom, že je v nás prítomná a živá.

(Viliam Judák, Dať životu dušu, str. 107)